kontakt
APVV projekty
Národné
| Cirkulácia vírusu kliešťovej encefalitídy v blízkosti poľnohospodárskych fariem a lesných lokalitách na Slovensku | |
| Circulation of tick-borne encephalitis virus in foci close to agricultural farms and in sylvatic sites of Slovakia | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | RNDr. Kazimírová Mária, CSc. |
| Doba trvania: | 1.7.2024 – 30.6.2028 |
| Od génov k metabolizmu: Identifikácia a charakterizácia nových katabolických regulátorov vínnych mušiek | |
| From genes to metabolism: Identification and characterization of novel catabolic regulators in the fruit fly model | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Gáliková Martina, PhD. |
| Doba trvania: | 1.7.2024 – 30.6.2028 |
| Štúdium úlohy mikroRNA v dlhodobých účinkoch teploty počas vývinu na stresovú rezistenciu a dĺžku života | |
| Unravelling the role of microRNAs in mediating the long-term effects of developmental temperature on stress tolerance and lifespan | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. et Mgr. Klepsatel Peter, PhD. |
| Doba trvania: | 1.7.2024 – 30.6.2028 |
| INFOTICK – Získanie pravdivých informácií o kliešťoch | |
| Getting the right info on ticks | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Mgr. Rusňáková Tarageľová Veronika, PhD. |
| Anotácia: | Napriek faktu, že kliešť obyčajný, Ixodes ricinus je predmetom štúdií minimálne storočie, ostáva množstvo nezodpovedaných otázok týkajúcich sa ekológie tohto druhu. Viaceré aspekty základnej biológie a fenológie druhu sú stále nepreskúmané. Globálne zmeny v životnom prostredí vrátane klimatických zmien, zmeny charakteru krajiny a urbanizácie sa podieľajú nielen na zmenách v distribúcii kliešťov, ale ovplyvňujú aj bionómiu a sezónnu aktivitu kliešťov. Pijak lužný, Dermacentor reticulatus sa meniacim sa podmienkam rýchlo prispôsobuje a jeho areál rozšírenia sa zväčšuje. Je potrebné podrobne preskúmať oblasti, kde sa tieto kliešte vyskytujú (prírodné aj mestské biotopy), keďže ich areál výskytu sa v priebehu posledných desaťročí zm enil. Hustota kliešťov infikovaných patogénnymi agens je hlavným rizikovým faktorom pre ľudí, ktorí sú v danej oblasti vystavení kliešťom. V navrhovanom projekte bude sledovaná aktivita kliešťov číhajúcich na hostiteľa pomocou metódy „kliešťových záhradiek“, ale aj prostredníctvom zberu kliešťov z vegetácie metódou vlajkovania. Pomocou metodiky „kliešťových záhradiek“ budeme sledovať aj životný cyklus kliešťov a sezónnu aktivitu jednotlivých vývojových štádií, ako aj ich prežívanie. Keďže tieto dva druhy kliešťov sú považované za epidemiologicky najvýznamnejšie, zameriame sa aj na prevalenciu a výskyt kliešťov infikovaných patogénnymi agens nielen v prípade nenacicaných kliešťov, ale aj kliešťov cicajúcich na zvieratách. V dôsledku meniacich sa podmienok, budeme sledovať aj prenikanie a výskyt nepôvodných druhov kliešťov na Slovensku, keďže tieto druhy kliešťov môžu do našej oblasti zanášať nové patogény. Informácie získané výskumným tímom počas plnenia cieľov projektu, ako aj počas predchádzajúcich štúdií budú použité pri vývoji mobilnej aplikácie na identifikáciu kliešťov a vytvorení webovej stránky, ktorá prinesie benefity širokej verejnosti ako aj odborníkom na vyhodnotenie rizika infekcie patogénmi prenášanými kliešťami. |
| Doba trvania: | 1.7.2023 – 30.6.2027 |
| Expresia a funkcia calcitonínu podobných peptidov a ich receptorov u kliešťov | |
| Expression and function of calcitonin-like peptides and their receptors in ticks | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | Ing. Roller Ladislav, PhD. |
| Anotácia: | V tomto projekte sa zameriame na identifikáciu a analýzu expresie a funkcie peptidov kliešťa, ktoré sú podobnéevolučne konzervovaným kalcitonínom. Tieto peptidy kontrolujú u hmyzu a stavovcov dôležité fyziologické procesy ako homeostatickú koncentráciu vody a iónov, metabolizmus, príjem potravy a rozmnožovanie. Kalcitonínu podobné peptidy (CTs) budeme študovať na modelových druhoch Ixodes ricinus a I. scapularis, keďže funkcie neuropeptidov v týchto vektoroch nebezpečných patogénov nie sú preskúmané. K odhaleniu signálnych dráh CTs v kliešťoch použijeme bioinformatické metódy, cDNA klonovanie, qRT-PCR, in situ hybridizáciu aimunohistochemické farbenie s novo vyvinutými protilátkami proti CTs kliešťa. Funkčne charakterizujemekandidátne receptory pre CTs a ich expresiu v rôznych orgánoch počas vývinu kliešťa budeme analyzovaťpomocou qRT-PCR. Elektrofyziologické techniky a video analýzy použijeme k zisteniu účinkov CTs na slinné žľazy,tráviaci trakt a reprodukčné orgány in vitro, a zmeny v produkcii a aktivite tráviacich enzýmov v extraktoch črevabudeme analyzovať pomocou Western blotov. Funkcie signálnych dráh pre tieto neuropeptidy budeme skúmaťpomocou RNA interferencie, ktorou potlačíme expresiu ich receptorov. Veľmi dôležitou súčasťou tohto projektu ještúdium vplyvu vakcinácie alebo potlačenia CTs signalizácie pomocou RNAi na prenos patogénov Borreliaburgdorferi a B. afzelii. Navrhované moderné a originálne postupy môžu odhaliť nové mechanizmy v reguláciicicania a rozmnožovania kliešťa a veľmi komplexné vzťahy medzi kliešťom, patogénom a hostiteľom. |
| Doba trvania: | 1.7.2022 – 30.6.2026 |
| Ekológia pohlavného výberu | |
| Ecology of sexual selection | |
| Program: | APVV |
| Zodpovedný riešiteľ: | doc. RNDr. Vidlička Ľubomír, CSc. |
| Anotácia: | Modely pohlavného výberu primárne zahŕňajú Fisherov model pohlavného výberu (runaway), selekciu dobrých génov, princíp handicap a sexuálny konflikt. Tieto procesy sú však v súčasnosti ovplyvnené environmentálnymi zmenami, ktoré spôsobujú priame alebo nepriame environmentálne znečistenie. V predloženom projekte použijeme známy modelový druh pavúka lovčíka hájneho (Pisaura mirabilis) u ktorého používa samec pri rozmnožovaní svadobné kŕmenie (t.j. prenos výživných látok od samca k samici) na testovanie otázky vplyvov environmentálneho znečistenia na evolúciu reprodukčného správania. Konkrétne sa budeme venovať priamym (pôsobenie ťažkých kovov) aj nepriamym (nedostatok potravy) vplyvom environmentálneho znečistenia na pohlavný výber. Okrem oho sa budeme venovať ďalším evolučným otázkam týkajúcich sa fyziologických nákladov samcov na svadobné kŕmenie. Výsledky našich výskumov sa budú dať zovšeobecniť a pomôžu nám pochopiť aký vplyv majú environmentálne zmeny na evolúciu pohlavného výberu. |
| Doba trvania: | 1.7.2021 – 30.6.2025 |